ŠTATISTIKA

Je manipulácia so štatistikou mýtus alebo fakt?

Mýty sú tradičné príbehy alebo presvedčenia, zatiaľ čo fakty sú tvrdenia, ktoré sa dajú dokázať ako pravdivé. Medzi niektoré bežné mýty patrí, že mucha domáca žije iba 24 hodín, netopiere sú slepé a blesk nikdy neudrie dvakrát na to isté miesto, pričom všetky sa ukázali ako nepravdivé.

Ale keď sa mýty a fakty zámerne manipulujú, zvyčajne je to z jedného jediného dôvodu, a to skresliť skutočný stav a vytvoriť úplnú lož.

“Štatistiky kriminality a priestupkov” nie sú výnimkou. V skutočnosti sú živnou pôdou, kde sa manipulácia so štatistikami často zneužíva. Dôvody sú viaceré, ale zároveň aj veľmi zrejmé.

Hoci eliminácia trestnej a priestupkovej činnosti má iba jeden cieľ, aktérov na riešenie tejto problematiky je veľa. Pracovné miesta v sektore justície a bezpečnosti zamestnávajú obrovské množstvo ľudí v ktorejkoľvek krajine sveta, a to najmä v oblastiach prokuratúry a polície, väzníc, odborových organizácií, advokácie, akadémie, inštitúcií sociológie, psychológie, zdravotníctva, malo a veľkoobchodníkov, podnikateľskej komunity, štátnej správy, samosprávy, poisťovní, súkromných bezpečnostných firiem, tretieho sektora a mnoho ďalších. Všetky tieto subjekty majú priamy vplyv na každý jeden trestný čin alebo priestupok. V skutočnosti by sme mohli nazvať tento kolos zainteresovanych fyzických osôb a inštitúcií ako „priemysel bezpečnostného a justičného systému“.

Fakt je ten, že mieru kriminality a priestupkovej činnosti ovplyvňuje aj komplexná súhra socioekonomických faktorov, ako je chudoba a nezamestnanosť, psychosociálne prvky, nestabilita rodiny, tlak rovesníkov, a vplyvov prostredia vrátane podpory komunity a politiky orgánov činných v trestnom konaní. Medzi ďalšie prispievajúce faktory patrí zneužívanie drog a alkoholu, vzdelávacie príležitosti a v niektorých prípadoch aj politické alebo náboženské motivácie.

Hoci závažná kriminalita je obrovským problémom mnohých krajín, najväčšou sociálnou pliagou pre občanov sú „priestupky“ a takzvaná “drobná kriminalita”. Hoci každý priestupok a drobná kriminalita sa považuje expertami ako súčasť života, skutočnosť je tá, že táto protispoločenská činnosť dáva občanom neistotu, stres a strach, pretože ich kolektívny účinok má na spoločnosť obrovský negatívny vplyv. Keď sa prekročí bod varu a občania prevezmú priamu kontrolu nad ochranou vlastných životov a majetku, vigilantizmus sa začína považovať za jediné riešenie. Bohužiaľ, následky sú vo väčšine prípadov mimoriadne násilné.

Súhrn: Štatistiky, ak sa používajú zavádzajúcim spôsobom, môžu oklamať bežného pozorovateľa, aby uveril niečomu inému, než čo ukazujú údaje. To znamená, že k zneužitiu štatistík dochádza, keď štatistický argument tvrdí nepravdu. V niektorých prípadoch môže byť zneužitie náhodné. V iných je úmyselné a v prospech predkladateľa. Ak je štatistický dôvod nepravdivý alebo nesprávne použitý, predstavuje to štatistický klam.

Dôsledky takýchto nesprávnych interpretácií môžu byť dosť vážne. Napríklad v lekárskej vede môže náprava nepravdy trvať desaťročia a stáť životy; podobne aj v demokratických spoločnostiach môžu zneužité štatistiky skresľovať verejné chápanie, zakoreniť dezinformácie a umožniť vládam zavádzať škodlivé politiky bez zodpovednosti. Súdny systém a verejná bezpečnosť nie sú výnimkou zo zneužívania štatistík kriminality.

ANALÝZA

Prečo ľudia páchajú trestné činy? (Deväť dôvodov)

Či už vás zaujíma kariéra v oblasti práva a psychológie, alebo vás jednoducho zaujíma ľudské správanie, možno vás zaujme nasledovný pohlad na temu: Prečo ľudia páchajú trestné činy a priestupky?

1. Socioekonomické rozdiely a kriminalita

Podstatné množstvo údajov koreluje s nízkym socioekonomickým postavením – nízkym príjmom, nízkou finančnou gramotnosťou alebo chudobou. Napríklad jedna nedávna štúdia z Brookings Institution zistila, že tí, ktorí sa narodili medzi rokmi 1980 a 1986 a pochádzali z rodín, ktoré čelia socioekonomickým problémom, boli s väčšou pravdepodobnosťou nútení páchať trestnú činnosť. [Hmm]

1. Tí, ktorí čelia týmto socioekonomickým dôsledkom, boli 20-krát častejšie nútení páchať trestnú činnosť ako tí, ktorí sú v rovnakom veku a pochádzajú z rodín s vysokými príjmami.
2. Títo jedinci našli zamestnanie až po prepustení z väzenia v 55 % prípadov – a ukázalo sa, že nezamestnanosť po prepustení s väčšou pravdepodobnosťou núti odsúdených zločincov k opätovnému páchaniu trestnej činnosti.

Hoci chudoba sama o sebe zvyčajne nie je hlavnou príčinou trestnej činnosti, môže viesť k iným psychosociálnym, environmentálnym alebo psychologickým stavom, ktoré môžu korelovať s pravdepodobnosťou spáchania trestného činu, ako napríklad:

• Zneužívanie návykových látok – Závislosť od návykových látok a zneužívanie môžu korelovať s príjmom; Napríklad sa ukázalo, že predávkovania opioidmi sú sústredené v štvrtiach s nižšími príjmami.
• Prístup k vzdelaniu – Deti z rodín s nižšími príjmami majú menšiu pravdepodobnosť, že ukončia strednú školu, budú navštevovať vysokú školu alebo vyniknú v matematike či čítaní.
• Problémy s duševným zdravím – Ľudia bez prístupu ku kvalitnej liečbe duševného zdravia tvoria významnú časť väznenej populácie.

KOMENTÁR: Vyššie uvedený trojbodový záver sa zdá byť logický, ale nemôže byť ďalej od pravdy. Profesionáli v oblasti verejnej bezpečnosti vo vyspelých krajinách (štátni aj súkromní), ktorí sa denne zaoberajú pouličnou kriminalitou vedia, že množstvo drobných trestných činov a priestupkov nepáchajú iba jednotlivci z ekonomicky znevýhodnených vrstiev alebo núdze, ako tvrdia niektorí sociológovia, akademici a politici, ale naopak – pochádzajú z rôznych spoločenských vrstiev.

2. Rodinná dynamika a kriminalita

Stabilita rodiny môže tiež ovplyvniť pravdepodobnosť spáchania trestného činu:

1. Rodinná dynamika v detstve – Desaťročia údajov podporujú koreláciu medzi nestabilitou rodiny mladého dospelého a delikvenciou mladistvých. Inými slovami, tí, ktorí zažívajú turbulentný a nestabilný domáci život, majú štatisticky vyššiu pravdepodobnosť, že páchajú trestné činy počas mladosti.
2. Formovanie rodiny v dospelosti – Novšie údaje naznačujú, že mladí dospelí s problematickou rodinnou históriou majú väčšiu pravdepodobnosť, že zažijú narušenie vlastných procesov formovania rodiny (napr. manželstvo a deti). A tí, ktorí zažívajú vlastné rodinné nepokoje v dospelosti, majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú páchať trestné činy.

KOMENTÁR: Ako definujeme a vnímame pojem “rodina” má vplyv na chovanie každého jednotlivca nielen v samotnom rodinnom prostredí, ale aj vo verejnosti. Slovensko túto otázku riešilo zmenou Ústavného zákona. Teraz je potrebné tento zákon dať do praxe.

WIKIPÉDIA: Ústavný zákon je zákon právnej sily ústavy. Ak je ústava písaná, tak je tvorená ústavnými zákonmi. Spolu tak tvoria základný prameň ústavného práva a tým aj základný prameň práva v štáte a predstavujú normy najvyššej právnej sily. Prostredníctvom ústavných zákonov sa teda vykonávajú aj zmeny v ústave.

3. Vplyv rovesníkov a trestná činnosť

Niekoľko štúdií spája vplyv rovesníkov a sociálne siete s pravdepodobnosťou spáchania trestného činu:

1. Deti s väčším počtom stíhaných alebo uväznených rodičov majú vyššiu pravdepodobnosť, že samy budú páchať trestné činy.
2. Existuje široká škála údajov, ktoré spájajú rovesnícku a individuálnu kriminalitu medzi dospelými. Inými slovami, deti s priateľmi, ktorí páchajú trestnú činnosť, s väčšou pravdepodobnosťou urobia to isté.

Hoci zredukovať motiváciu k trestnej činnosti na „tlak rovesníkov“ je zjednodušenie, forenzní behaviorálni psychológovia už dlho uznávajú skupinové správanie ako potenciálny impulz pre trestnú činnosť.

KOMENTÁR: Rovesnícke kriminálno prevenčné programy sú veľmi efektívne pri riešení kriminality u mladistvých.

4. Zneužívanie návykových látok a trestné činy

V roku 2020 Národný inštitút (USA) pre zneužívanie drog zhromaždil údaje z rôznych zdrojov, aby zistil, že:

1. Odhaduje sa, že 65 % uväznených osôb v USA trpí poruchou užívania návykových látok. Ďalších 20 % uväznených osôb bolo v čase spáchania trestného činu pod vplyvom návykových látok.
2. Ale rovnako ako všetky ostatné dôsledky v tomto zozname, zneužívanie návykových látok neexistuje vo vákuu a je dôležité pochopiť kontext závislosti od návykových látok v širšom sociálnom kontexte. Nasledujúce sociálne skupiny sú vystavené zvýšenému riziku poruchy užívania návykových látok:
   • Bezdomovci
   • Ľudia, ktorí nedokončili žiadne formálne vzdelanie (?)

Toto je len jeden príklad toho, ako môže byť kriminálna motivácia mnohostranná a vysoko závislá od sociálneho kontextu.

KOMENTÁR: V mnohých prípadoch väčšina dospelých, včítane učiteľov, nemajú dostatočné vedomosti o drogách a ich následkoch. Navyše, veľa rodičov nie je schopných o tejto problematike so svojimi deťmi čo len rozprávať. Pozitívom je, že túto situáciu je možné do veľkej miery riešiť „efektívnou“ osvetovou činnosťou špecializovanými organizáciami, ako je napríklad aj IGCO, ktorá nekoná z pozície štátnej moci, ale na zásade „Kriminálna prevencia je povinnosťou každého občana“. IGCO kriminálno prevenční špecialisti nielenže majú potrebné vzdelanie a prax v tejto oblasti, ale sú úspešnými rodičmi a príkladnými občanmi svojich komunít.

Environmentálne spúšťače kriminálneho správania

Zatiaľ čo psychosociálny kontext môže zohrávať kľúčovú úlohu v kriminalite, rovnako dôležitú úlohu môžu zohrávať aj environmentálne prvky, ako je prostredie, prístup ku vzdelaniu a nezamestnanosť. Pozrime sa bližšie na každý z nich, aby sme preskúmali ich vzťah s kriminalitou.

5. Mestské prostredie a miera kriminality

V roku 1825 dvaja francúzski kriminológovia publikovali zásadnú prácu v oblasti, ktorá sa neskôr stala oblasťou forenznej vedy: štúdia, ktorá porovnávala mieru kriminality na obyvateľa (t. j. koľko trestných činov bolo spáchaných na osobu žijúcu v danej geografickej oblasti) predpokladala, že miera kriminality sa lineárne zvyšuje s veľkosťou populácie.

Novšie prístupy však odhalili, že analýzy kriminality na obyvateľa sú zavádzajúce. Vnucujú lineárny vzťah medzi kriminalitou a populáciou, hoci to nie je vždy pravda, čím skresľujú vnímanie miery kriminality v mestách verejnosťou aj odborníkmi.

Zatiaľ čo niektoré trestné činy sú lineárne spojené s veľkosťou populácie, nové prístupy zistili, že:

1. Kvantitatívny vzťah medzi kriminalitou a populáciou sa môže líšiť v jednotlivých mestách.
2. Niektoré typy trestných činov, ako napríklad vlámanie, sú lineárne spojené s veľkosťou populácie, zatiaľ čo iné, ako napríklad krádež, nie.

KOMENTÁR: Od vzniku zákona 369/1990 Zb. a zákona č. 564/1991 Zb. mesta a obce v SR majú obrovskú možnosť riešiť kriminalitu vo svojich komunitách. Oba zákony umožňujú samosprávam využiť ich kompetencie prijatím takých všeobecne záväzných nariadení (VZN), ktoré umožnia mestským policajtom rýchlo a efektívne riešiť sociálne problémy obce. Kriminálna prevencia ma byť ich prioritou.

6. Nedostatočný prístup ku vzdelaniu a zapojenie sa do trestnej činnosti

Mnohé štúdie pozorovali súvislosti medzi prístupom ku kvalitnému vzdelaniu a kriminalitou. Tu je prehľad niekoľkých záverov z nedávnych štúdií:

• Deti, ktoré sa zúčastňujú programov predškolského vzdelávania, majú menšiu pravdepodobnosť páchania trestných činov ako deti bez prístupu.
• Investície do verejných škôl drasticky znižujú mieru kriminality. Deti, ktoré navštevujú dobre financované školy, majú menšiu pravdepodobnosť páchania trestných činov v dospelosti.
• Žiaci, ktorí nedokončia strednú školu, majú päťkrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú počas svojho života trestaní, ako ich rovesníci, ktorí ju ukončili.

Prístup ku vzdelaniu je však oveľa viac než len dostupnosť verejného vzdelávania.

KOMENTÁR: Je pravdou, že rozpočty štátu a samospráv musia vychádzať z priorít spoločnosti. Avšak vzdelávanie verejnosti v oblasti kriminálnej prevencie musí byť jednou z priorít. “Kriminálna prevencia je zodpovednosť každého občana”. Organizácie tretieho sektora, ktoré sú aktívne v kriminálnej prevencii musia byť finančne podporované štátom, samosprávami a súkromným sektorom.

7. Nezamestnanosť

Nezamestnanosť vo všeobecnosti koreluje s vyššou pravdepodobnosťou spáchania trestného činu. Ale rovnako ako prístup ku vzdelaniu, aj nezamestnanosť je zložitá záležitosť.

KOMENTÁR: Je pravdou, že dôležitou platformou každej spoločnosti v oblasti tvorenia zamestnaneckých miest je súkromný sektor, ale zakonodárcovia musia vytvoriť také legislatívne podmienky, aby súkromný sektor mal zelenú na riešenie tejto výzvy.

Psychologické faktory ovplyvňujúce trestné činy

Na záver sa pozrime na psychologické faktory, ktoré môžu ovplyvniť motiváciu k trestnej činnosti – predmet rozsiahleho výskumu v oblasti forenznej behaviorálnej vedy.

8. Poruchy duševného zdravia a kriminálne správanie

Poruchy duševného zdravia a kriminálne správanie majú veľmi zložitý vzťah, ktorý je ovplyvnený širokou škálou sociálnych faktorov.

Existuje však jednoznačná korelácia medzi problémami s duševným zdravím a uväznením. Zatiaľ čo 21 % dospelých v USA v roku 2020 uviedlo, že pociťuje príznaky duševnej choroby, tieto príznaky boli hlásené u:

• 64 % ľudí uväznených v okresných väzniciach
• 54 % ľudí zadržaných v štátnych väzniciach
• 45 % ľudí zadržaných vo federálnych väzniciach

Odborníci túto súvislosť spájajú s mnohými potenciálnymi faktormi, ako napríklad:

• Príjem – Ľudia s nižšími príjmami majú znížený prístup ku kvalitnej starostlivosti o duševné zdravie a vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich objavia príznaky porúch duševného zdravia. Štatisticky je u nich tiež vyššia pravdepodobnosť uväznenia.
• Negramotnosť v oblasti duševného zdravia v systéme trestného súdnictva – Nedávno sa vynaložilo pozoruhodné úsilie na začlenenie gramotnosti v oblasti duševného zdravia do programov odbornej prípravy orgánov činných v trestnom konaní, ale štúdie ukazujú, že tieto programy priniesli zmiešané výsledky.
• Poruchy užívania návykových látok – Poruchy duševného zdravia a poruchy užívania návykových látok sú silne prepojené rozsiahlymi údajmi – a ľudia s poruchami užívania návykových látok sú pravdepodobne uväznení vo vyššej miere ako ich náprotivky.

KOMENTÁR: Svedomie spoločnosti je dôležitým prvkom týchto výziev, ale efektívna legislatíva v zdravotníctve a politická vôľa sú dôležitými ústretovými cestami ku svedomiu spoločnosti.

9. Kontrola impulzov a kriminálna impulzivita

Koncept kontroly impulzov bol široko študovaný naprieč rôznymi disciplínami vrátane forenznej psychológie.

Veľká časť toho, čo kriminológovia vedia o sebakontrole a kriminalite je však zarámované prelomovým modelom z 90. rokov 20. storočia, ktorý kladie kontrolu impulzov do popredia kriminálnej motivácie. Dnešní forenzní psychológovia tento model spochybňujú; skúmajú hlbšie fyziologické, psychologické a psychosociálne prvky, ktoré ovplyvňujú kontrolu impulzov, a tak zasadzujú prevládajúce teórie do kontextu.

KOMENTÁR: Mali by sme si dať nasledovné otázky, t.j.: či svojim terajším prístupom k problematike riešime kriminalitu, alebo k nej prispievame? V opresívnom systéme pod záruškom demokracie a spravodlivosti je jednoznačné, že problém sa nerieši, ale spoločnosť sa kriminalizuje. Jeden z dôležitých a spravodlivých základov justičného systému má byť aj „ZÁKON O DÔKAZOCH A DOKAZOVANÍ”. Zároveň vzniká otázka: Je terajší stav náhodný alebo úmyselný? Ak je to zámerné, tak spoločnosť by mala vedieť, kto z problému najviac profituje.

Ďalším kameňom úrazu môže byť aj ješitnosť a preto k problematike sa nepristupuje efektívne, t.j. bez potrebných vedomostí.

Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) tvrdí, že:

„Prevencia kriminality zahŕňa stratégie a opatrenia, ktorých cieľom je znížiť riziko vzniku trestných činov a ich potenciálne škodlivé účinky na jednotlivcov a spoločnosť vrátane strachu z trestnej činnosti, a to zásahmi s cieľom ovplyvniť ich viaceré príčiny.“ Uznesenie ECOSOC 2002/13 o prevencii kriminality.

Dobre naplánované stratégie prevencie kriminality nielenže predchádzajú kriminalite a viktimizácii, ale prispievajú aj k trvalo udržateľnému rozvoju. Prevencia je kľúčom k dosiahnutiu cieľa trvalo udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o znižovanie násilia, kriminality a nespravodlivosti, …

POZNÁMKA: Sociálne javy sú vo všeobecnosti správanie alebo udalosti, ktoré vznikajú zo sociálneho vplyvu, ale negatívne javy majú ďalekosiahle a škodlivé účinky na spoločnosti na celom svete. V histórii sa ľudia mnohokrát prebudili na negatívne sociálne javy, keď už bolo neskoro.

Medzi negatívne spoločenské javy v dejinách patrí rasizmus, diskriminácia a náboženská neznášanlivosť, ktoré sa často prejavujú ako konflikty a nerovnosť. Medzi ďalšie príklady patria účinky sociálneho a politického útlaku, ako sú diktatúry, a ekonomické problémy, ako je extrémna chudoba a nerovnosť v životnej úrovni a nekontrolovateľná miera kriminality. https://cestovanie.sme.sk/c/590387/lesk-a-bieda-sao-paula.html